Sedím nad kopou skrípt a poznámok, ktoré sú plné odborných názvov a dávajú zmysel iba mne..mala by som prekonať svoju lenivosť a začať sa učiť..mala by som urobiť ešte veľa vecí, ktoré mám napísané v diári..a hlavne by som všetko mala stihnúť, aby som sa vyhla predvianočnému stresu z darčekov, z predtermínov a podobných záležitostí, ktoré každoročne vo mne vyvolávajú zvýšenú hladinu glukózy..povinnosti sa im vraj nadáva..a v prvom rade by som ale asi mala prestať myslieť na teba..pretože myšlienky ma zakaždým ukradnú z tohto sveta kdesi medzi oblaky, kde sa vytratil čas..
Zabávam (si) myseľ nezmyselnými otázkami, na ktoré ešte neexistujú odpovede..ale nechávam trápiť svoje mozgové bunky a asi mi to robí aj celkom dobre, keďže v tom vytrvalo pokračujem už neviem koľký deň.. Ale na druhej strane milujem tie chvíle, keď som tu sama, a bijem sa so svojimi myšlienkami..boj s veternými mlynmi..vždy v dúfaní, že prídem aspoň na niečo prevratové.. čo zmení môj život, ukáže smer ďalšej cesty..čokoľvek..
Uvedomujem si svoju prítomnosť a niekoho neprítomnosť v tej istej sekunde.. zrazu posteľ sa mi zdá veľká, dni čierne, a priatelia zmizli v nedohľadne..Tí, ktorí so mnou vyrastali, ktorí so mnou prežili pubertu, prvá láska, pravá priateľka.. stretneme sa pri svadobnom prípitku.. kde M. spomenie kofolu a dve slamky, tvoj výraz v očiach pri slovách, ktoré hrejú a moju nedokonalosť.. možno..
Hodiny hlasno tikajú a odkrojujú z môjho života..možno hodiny biologické, možno iné..citim ako sa rytmus môjho srdca s nimi stotožnil a myslím na tachykardiu, o ktorej sme sa učili na endokrinológii..ako príznak takmer každej choroby.. už len aby som sa stala hypochondrom a stretneme sa na smútočnom prípitku..teda, nestretneme..
Myslím na všetky moje tehotné kamarátky a deti všetkých ostatných kamarátok a nahováram si, že kdesi sa vyskytla chyba v programe..a buď sú ony popredu alebo ja zaostávam..a tak si to vynahrádzam v snoch, kde mám každú noc iné dieťa a iného manžela..
Bojím sa, že pri tom všetkom vyčnievam z davu, ktorý si kreslím vo svojej fantázii a verím mu.. v dave vidím ľudí, ktorých netrápi nič iné iba to, či celebrity nosia podprsenky..a potom veselo zapĺňajú stránky pe ďalších ľudí, ktorí si to čítajú asi aj desať krát za deň.. študenti sa veselo opíjajú každým dňom a hrdo nosia oslovenie študent, lebo raz za pol rok otvoria knihu a napíšu si ťaháky.. vytratilo sa z ich oči nadšenie a dychtivosť po vedomostiach.. mamy by zaplakali..a milenky sa ďalej vyvaľujú v posteliach mužov, otcov, dedov.. Popri tom všetkom zistíš, že som kdesi na inej vlnovej dĺžke ešte skôr ako zistíš tú svoju.. snáď sa nebudeme hľadať ďalšie 4 roky..
Vonku prší už ani neviem koľký deň, prestala som rátať a vnímať, dni sa mi zliali do jedneho veľkého kĺbka vlny, ktoré sa postupne obtáča ako keď niekto pletie papuče na zimu..a zase rozmýšľam, čo sa s nami stane, keď sa vlna minie.. a napadá ma ďalších million vecí súviasiach s vlnou, mnou a tebou, dôležitých aj menej dôležitých, zmysluplných aj nie..a ja viem, že to si radšej nechám na druhú kofolu..