Už hneď na začiatku som zapochybovala, keď si ma skoro nechal doma samú, na prelom rokov, na začiatok niečoho nového. Striasla som zlé pocity zo seba ako pes kvapky vody zo svojho kožúcha po kúpaní.
Vkročila som neisto, no s presnými plánmi, do bodky zaznačené v diári. Verila som Ti, ako dieťa verí matke pri prvých krokoch, že ho podrží.Nepozerala som sa za seba, minulosť odišla do večných lovíšť. „Pozeraj sa pevne pred seba! Hľadaj budúcnosť!“ pobádali ma známi. No neverte im.
Ale zabudla som sa pozerať pod nohy. Azda som si naivne myslela, že nevieš čo sú polená?Hádzal si mi ich rad radom a zrazu som bola na bežeckej dráhe. Prekážky veľké ako svet. A vieš, že ja vyskakovať nedokážem.
Fajn, už to len nejako dobehnem, aby som dokázala sebe, divákom a hlavne Tebe, že nie som slaboch.
Cieľová páska nedohľadne.Cítim slabosť v nohách, slzy na krajíčku.
Pozerám, ako ma predbiehajú ostatní bežci. Ale bežím ďalej. Už nevnímam dav, ani svetlá. Stále vyčkávam koniec. A v duchu silno nadávam, aká si obluda, keď mi toto robíš.