Počas troch rokov na vysokej škole som sa (na)učila prispôsobovať sa systému vyučovania na Slovensku. Na niektorých prednáškach došiel vyučujúci s priesvitkami starými niekoľko rokov, kde ste kvôli vyblednutej farbe pera nevideli nič, aj keď ste to mali pod nosom..a na starom meotari sa snažil vysvetliť nám základy virológie. V miestnosti nás bolo cez 130 a bohužiaľ všetci sme si nemohli sadnúť do prvej lavice veľkej posluchárne.
Veselo bolo aj počas zapisovania sa na skúšku, keď papier s termínmi bol vyvesený večer, po skončení posledného cvičenia, a ráno ste našli najskorší voľný termín až štvrtý. Ale ak ste mali šťastie a každý deň kontrolovali, či sa niekto neodpísal, mohli ste trafiť aj druhý.
Tento rok konečne aj naša fakulta spustila elektronický systém zapisovania. Dúfam, že na začiatku spustenia celý systém padol prvý a posledný krát. Avšak musíme naďalej cestovať do školy, na začiatku aby sme potvrdili na študijnom výber premetov, a na konci ,kvôli známkam, aby boli zapísané aj v indexe. O to väčšia sranda, keď vám vyučujúci povie, že nevie kedy to bude zapisovať, lebo teraz nemá čas.
Na začiatku tohto semestra som si povedala, že už to konečne bude o inom. Štvrtý ročník by nemal byť problematický, kruhy ľudí sa uzavreli..do štátnic ďaleko, diplomovka nehorí.. Aj zápis bol zvládnuteľný. Každý rok je dĺžka státia pred študijným oddelením tak na pol dňa. Problém nastal, keď sme sa chceli zapísať na seminár k povinnému predmetu. Totiž elektronicky sme boli zapísaní, mali sme sa "už len" dohodnúť s vyučujúcim. Na prvej hodine, keď nás dotyčná zbadala, vyskočila na nás so zoznamom, na ktorom chýbala polovica študentov našej katedry (počtom 15). Samozrejme povedala, že už teraz je ich tam veľa, a ďalší sa tam už nezmestia. Tento zoznam sa vytvoril ani neviem kedy, v jednej iniciatívnej skupinke, takže polovica o ňom nevedela, a druhú polovicu zapísal jeden človek. Keďže predmet, ale aj seminár bol pre 3 katedry naraz, v jeden semester, bolo vytvorených viac skupín a ďalšia už bola nad možnosti vyučujúceho.
Pre lepšiu orientáciu situáciu to priblížim. Stretli sa tu študenti z katedry genetiky, biochémie a molekulárnej biológie. Tento predmet je pod vedením katedry biochémie, prednášky sme mali všetci spoločné, ale seminár mala každá katedra o inom. Keďže katedra biochémie nevedela poskytnúť ďalšieho vyučujúceho pre nás, ktorí sme sa nedostali na zoznam, šli sme za tajomníkom katedry. Ten informoval o tom vedúceho katedry, že sa to bude riešiť, seminár nám zabezpečiť musia. Chodili sme sa informovať niekoľko krát do týždňa, po dobu mesiac. Stále sme dostali tú istú informáciu: vie sa o tom, už sa to rieši. Vraveli sme si, že to nie je až také strašné, doháňať učivo za mesiac zmeškaného seminára. Po mesiaci sme sa chodili informovať už len raz do týždňa, odpoveď sme vopred vedeli. Po 2 mesiacoch bez seminára, sme úplne upustili od možnosti mať niekedy vysvetlený seminár vyučujúcim. Skôr sme začali zisťovať, kto a čo nám zapíše elektronicky a do indexu z tohto predmetu.
Prišiel prvý termín. Boli povolené poznámky a vytlačené prednášky. Skúška pozostávala z 21 problémových otázok, kde takmer ku každej otázke sme museli napísať vyriešenie problému a vysvetlenie, ako sme k tomu došli. Na test sme mali 2,5 hodiny. Nebudem písať, že kto si radil, opisoval..kto ako vedel si pomáhal. Po skúške sme vychádzali so zmiešanými pocitmi, pretože málo čo sme našli v prednáškach, alebo v poznámkach. Spolužiak mi povedal, že na seminári nič podobné neriešili, veľa vecí videl prvý krát. Z druhej strany sme počuli genetikov, ktorí sa čudovali, že oni na seminári riešili pár konkrétnych príkladov z testu, a niektoré podobné. Fajn. Na druhý deň sme sa dozvedeli výsledky. Biochemici mali A,B. Genetici mali od Apo D, molekulárna biológia mala E, jedno D a pár FX.
Paradox číslo jedna: po prekontrolovaní a prerátaní bodov, mali iba molekulárnici neopravené otázky, alebo zle spočítané body.
Paradox číslo dva: Spolužiačka dostala E za tie isté odpovede ako mal biochemik, ktorý dostal A.
Paradox číslo tri: Nielenže polovica molekulárnikov nemala seminár, druhej polovici bol úplne zbytočný. Ako na skúške môže profesor dať otázky, ktoré sa prebrali na seminári s jednou skupinou študentov?
Paradox číslo štyri: Ako môže niekto zapísať takú istú známku z "takejto" skúšky do kolónky "seminár", keď nikto nemal možnosť overiť naše vedomosti zo seminárnych príkladov?
Dnes bol opravný termín, na ktorom boli iba dvaja genetici a 20 molekulárnikov. Čo myslíte, kto to spravil a kto nie?
